Život Prešova
online
online
Od Akcie K, barbarskej noci v Československu, uplynulo 70 rokov
13.04.2020 Bratislava
Bratislava
13. apríla (TASR) – Slovensko si v pondelok (13. apríla) pripomína
pamätný deň - Deň nespravodlivo stíhaných. Tento deň je spomienkou na
násilnú akciu Štátnej bezpečnosti (ŠtB), počas ktorej boli v
Československu zlikvidované mužské kláštory. Od Akcie K (kláštory),
nazvanej aj ako "barbarská noc", uplynie v pondelok 13. apríla 70 rokov.
"Nastal buchot pušiek a automatov po chodbe. Vrazili do domu, kde sme bývali. Okamžite sa obliecť, zobrať len to najnutnejšie oblečenie a nastúpiť dolu na vrátnicu," takto si na Akciu K spomínal Teodor Hlaváč, ktorý bol spolu s ďalšími rehoľníkmi odvezený na prevýchovu do sústreďovacieho kláštora v Podolínci a odtiaľ nastúpil na tri a pol roka na povinnú vojenskú službu do pomocných technických práporov (PTP).
O likvidácii kláštorov uvažovali komunisti už od roku 1948, hneď po svojom nástupe k moci. Mužské rády považovali totiž za svojho najnebezpečnejšieho nepriateľa, za dôležitý náboženský organizmus, ktorý neželateľne vplýva na obyvateľstvo a usmerňuje ho. Akciu K ako krycí názov násilnej likvidácie mužských rehoľných rádov schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950 s cieľom prinútiť rehoľníkov vzdania sa rehoľného života a oslabenia ich vplyvu na ľudí.
Počas "barbarskej noci" z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov, vyzbrojení puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi a obuškami, do mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov. Rehoľníkov následne v autobusoch a na nákladných autách zvážali do takzvaných sústreďovacích kláštorov. Po tejto akcii sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj akcia "K2", v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch.
V sústreďovacích kláštoroch v obci Mučeníky (dnes Močenok), v Hronskom Beňadiku, Kostolnej, Báči a v Podolínci panoval režim ako vo väzniciach. Najprísnejší bol v kláštore v Podolínci, kde sa nachádzal aj najväčší počet rehoľníkov. Objekt strážili ozbrojenci so psami, pričom na strážnu službu boli určovaní strážcovia z Leopoldova a z iných väzníc. Po čase strávenom v sústreďovacích kláštoroch nastúpili mnohí rehoľníci na cestu utrpenia v táboroch nútených prác, v PTP a po zinscenovaných procesoch strávili roky vo väzení.
Akcia K takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej strednej Európe. Po dvoch akciách zameraných na likvidáciu mužských kláštorov sa koncom augusta 1950 uskutočnila Akcia R (rehoľníčky), zameraná na likvidáciu ženských reholí.
Komunistom sa Akciou K síce podarilo zlikvidovať mužské kláštory v Československu, ale nepodarilo sa im zlikvidovať rády ako také. Navyše, čoraz viac sa v podmienkach komunistického režimu začala vzmáhať tajná cirkev.
"Nastal buchot pušiek a automatov po chodbe. Vrazili do domu, kde sme bývali. Okamžite sa obliecť, zobrať len to najnutnejšie oblečenie a nastúpiť dolu na vrátnicu," takto si na Akciu K spomínal Teodor Hlaváč, ktorý bol spolu s ďalšími rehoľníkmi odvezený na prevýchovu do sústreďovacieho kláštora v Podolínci a odtiaľ nastúpil na tri a pol roka na povinnú vojenskú službu do pomocných technických práporov (PTP).
O likvidácii kláštorov uvažovali komunisti už od roku 1948, hneď po svojom nástupe k moci. Mužské rády považovali totiž za svojho najnebezpečnejšieho nepriateľa, za dôležitý náboženský organizmus, ktorý neželateľne vplýva na obyvateľstvo a usmerňuje ho. Akciu K ako krycí názov násilnej likvidácie mužských rehoľných rádov schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950 s cieľom prinútiť rehoľníkov vzdania sa rehoľného života a oslabenia ich vplyvu na ľudí.
Počas "barbarskej noci" z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov, vyzbrojení puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi a obuškami, do mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov. Rehoľníkov následne v autobusoch a na nákladných autách zvážali do takzvaných sústreďovacích kláštorov. Po tejto akcii sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj akcia "K2", v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch.
V sústreďovacích kláštoroch v obci Mučeníky (dnes Močenok), v Hronskom Beňadiku, Kostolnej, Báči a v Podolínci panoval režim ako vo väzniciach. Najprísnejší bol v kláštore v Podolínci, kde sa nachádzal aj najväčší počet rehoľníkov. Objekt strážili ozbrojenci so psami, pričom na strážnu službu boli určovaní strážcovia z Leopoldova a z iných väzníc. Po čase strávenom v sústreďovacích kláštoroch nastúpili mnohí rehoľníci na cestu utrpenia v táboroch nútených prác, v PTP a po zinscenovaných procesoch strávili roky vo väzení.
Akcia K takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej strednej Európe. Po dvoch akciách zameraných na likvidáciu mužských kláštorov sa koncom augusta 1950 uskutočnila Akcia R (rehoľníčky), zameraná na likvidáciu ženských reholí.
Komunistom sa Akciou K síce podarilo zlikvidovať mužské kláštory v Československu, ale nepodarilo sa im zlikvidovať rády ako také. Navyše, čoraz viac sa v podmienkach komunistického režimu začala vzmáhať tajná cirkev.
www.ZIVOTPO.sk
